Z DOLNÉHO KONCA. Aj Dolnokončankám kraľuje Mária.

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh dvanásty.

Meno Mária je známe v rôznych podobách, v mnohých jazykoch, kultúrach a na všetkých kontinentoch. Je rozšírené po celom svete a je to jedno z najbežnejších ženských mien. Patrí k biblickým menám, je zároveň aj aristokratické a nosilo ho mnoho kráľovien.

Pôvod mena je hebrejský, jeho význam je milovaná Bohom, niektoré výklady uvádzajú aj význam krásna a pani. Nositeľkám mena Mária sa pripisujú silné osobnostné rysy, ako sú zmysel pre povinnosť, mravnosť, vôľa, aktívnosť a citlivosť.

Vo svete meno Mária má rôzne verzie – francúzsky Marie, anglicky Mary, taliansky a španielsky Maria, arabsky Maryam, obmeny – Maryah, Mariah, Marya, kombinácie mien – Annamária, Mariana, Marylin, Maribeth a v niektorých krajinách sa toto meno vyskytuje ako stredné meno v menách mužov: Joseph Mary Plunkett (Írsko), Erich Maria Remarque (Nemecko).

Hoci meno Mária dnes v našich pôrodniciach ani zďaleka nepočuť tak často ako kedysi, práve toto meno ešte stále kraľuje Slovenkám – k decembru 2020 to bolo 193 214 dievčat a žien. Určite poznáte aj vy nejakú a domácky ju oslovujete: Marienka, Mariena, Marienočka, Marika, Maruška, Maruša, Marka, Mara, Marena, Marinka, Majka, Maja, Mary, Mery, Maňa, Máša, Ria, Marča, Mariša, Mariška, Mia.

Dolný koniec a meno Mária

Ako je to s počtom nositeliek mena Mária na Dolnom konci v súčasnosti mi nie je známe, ale vzhľadom na plne osídlené Záhumenice, Račany Bianco a Komisárky možno predpokladať, že Márie tu dominujú presne tak, ako to bolo v minulosti.

Narodila som sa v roku 1949 a v mojich spomienkach sa rada vraciam ku všetkým Máriám – babkám, tetkám, susedkám, mamám, kmotrám z Dolného konca, ktoré boli každodennou súčasťou nášho života a žiaľ, už nie sú medzi nami. Len tak napísať ich menný zoznam považujem za neúctu voči nim, pretože každá bola niečím výnimočná, resp. iná a zasluhuje si priblížiť jej osobnosť čo i lem kratučkým príbehom. Najstaršie Márie na Dolnom konci, ktoré som poznala, boli tetka Marka Čierna, narodená okolo roku 1899. A potom to bola naša celoživotná susedka teta Marka Letenajová, rodená Feketová (1913-2004).

Teta Micka

Mária Ďurďovičová, rodená Švédová, narodená v roku 1930. Rodičia ju oslovovali Mitzi - nemecká prezývka Márie, všetci ostatní ju volali zjemnene Micka.

Bola to blondínka árijského typu, spolužiačka a priateľka mojej mamy. Dňom vydaja za Lamberta Ďurďoviča sa stala Dolnokončankou. Bývali v malom domčeku v spoločnom dvore na ulici Pri vinohradoch, približne v mieste školy na Tbiliskej, neskôr v bytovke na Závadskej. Bola vzorná manželka, mama a gazdinka. Čistotná, dobre varila a hlavne piekla. Milovala sladkosti a koláče. Bola domáca. Mnohokrát, čo do obeda napiekla, kým prišli manžel a deti domov, to aj zjedla. Tak potom ešte v ten deň piekla druhý krát. Milovala parížske krémeše v Detskej cukrárni na Hviezdoslavovom námestí, ktoré pratala do seba. Nie jeden, ale niekoľko za sebou.

Výnimočná bola v tom, že pri konzumácii všetkých dobrôt kúsok vložený do úst chvíľu labužnícky vychutnávala na jazyku a až potom ho prehltla. Po každom súste nasledoval slovný komentár hodnotiaci jemnosť čokolády, náplň v bonbóne, nadýchanosť biskvitu, lahodnosť krémov, vôňu vanilky, škorice a ostatných prísad. Vedela oceniť ten najjednoduchší sladký osúch z kysnutého cesta s jahodami, marhuľami, slivkami, ale aj lekvárové buchty. Jej nákypy s ušľahaným snehom z bielok a cukru na povrchu nemali konkurenciu.

Sladkosti sa jej však stali osudné, lebo ani po zistenej diagnóze diabetes najvyššieho stupňa nevedela im odolať a spôsobilo jej to ťažké zdravotné problémy.

Rada spomínam na dobrosrdečnú, úprimnú, peknú ženu, ktorá všade prinášala dobrú náladu. A mala ešte jednu slabosť. Zbožňovala herca Karola Machatu. Predstavenie Zbojníkov, v ktorom hral hlavnú rolu, videla nespočetnekrát. Samozrejme, v divadle vždy sedela v prvom rade. To bola naša teta Micka.

Micka, rok 1944

Dve Márie

Rovesníčky, celoživotné kamarátky, bývajúce na samom Dolnom konci v rodných domoch niekoľko desiatok metrov vzdialených od seba a po roku 1960 v približnej vzdialenosti vo svojich rodinných domoch, tiež na Dolnom konci.

Obrázok je z roku 1943 a sú na ňom dve Márie, obidve vydaté Polakovičové, a to zľava:
Marinka, Mária Polakovičová (Evarova), rod. Veselská, narodená v roku 1930,
Mariška, Mária Polakovičová (Jakubova), rod. Ščibráňová, v roku 1929

Marinkin rodný dom bol v spoločnom dvore, ulica Pri vinohradoch, pôvodné číslo domu 158. Na obrázku je to vpravo, dvor za mužskou postavou.

Mariškin rodný dom stál na samom konci ulice vľavo, v miestach, kde v súčasnosti začína Dom sociálnych služieb (na obrázku ho nevidno).

Detstvo nemali ľahké a roky dospievania prežívali počas druhej svetovej vojny spoločne.

Obidve sa vydali veľmi mladé. Ich manželia Evarist (Evar) a Jakub neboli žiadna, ani ďaleká rodina. Už v roku 1949 sa každej narodilo dievčatko a postupne po rokoch každá porodila ďalšie tri deti. Marinka troch chlapcov a Mariška ďalšie dievčatko a chlapcov-dvojičky.

Ako vydaté mladé ženy nechodili do zamestnania, ale sa starali o domácnosť a deti. Až niekedy po roku 1962 sa obidve zamestnali v neďalekom Technomate, dokonca v jednom skladovom pavilóne, kde zotrvali každá až do odchodu do dôchodku. Evidenčne si ich zamestnávateľ odlišoval kódmi Mária I. a Mária II.

Celý život svoje osudy prežívali spoločne, duševne sa podporovali, radili, boli spriaznené duše. Pritom nevysedávali jedna druhej v domácnosti a neoberali sa o čas, ktorý venovali každá svojej rodine. Tešili sa navzájom z úspechov detí, neskôr z narodenia vnúčat a podporovali sa v ťažkých životných situáciách, ktoré ich zastihli.

Rokmi obidve ovdoveli a prišli zdravotné problémy. V roku 2006 zomrela Marinka, Mariška až o štrnásť rokov neskôr. Na svoju kamarátku nezabudla a často ju spomínala.

Mariškina dcéra Martuška (Marta) po pohrebe svojej mamy v roku 2020 pri mojej kondolencii povedala: „Tak, už sú konečne spolu, už si môžu rozprávať koľko chcú a budú na nás zhora spoločne dohliadať.“

Naše milujúce a milované mamy Márie.

Na koniec:

Márie majú meniny 12. septembra, všetkým žijúcim prajem veľa zdravia a srdečne im blahoželám.

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
september 2021