PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh trinásty.
Dnes vďaka fotoaparátom zabudovaným v mobilných telefónoch si môže každý z nás kedykoľvek a čokoľvek okamžite zvečniť. Následne zábery archivovať na pamäťových jednotkách v digitálnej podobe a prezerať bez toho, aby boli prenesené na fotopapier.
Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia sa fotilo väčšinou len pri mimoriadnych a významných príležitostiach danej osoby alebo rodiny. Fotoaparáty nepatrili do výbavy bežnej domácnosti, preto sa chodilo odfotit sa do ateliéru. Všetci poznáme obrázky, na ktorých sú naši predkovia sviatočne oblečení, stojaci v dokonalej póze vo vyzdobenom, dekoratívnom priestore zdôrazňujúcom významnosť danej chvíle. Zábery bežného života ľudí z tohto obdobia sú vzácnosťou.
Technický vývoj však napredoval aj v tejto oblasti. Od dvadsiatych rokov minulého storočia fotoaparáty postupne ľudoveli. Začali vznikať snímky-momentky. Obyvatelia Dolného konca žili vo vzájomnej zhode a radi využili príležitosť postaviť sa spoločne pred objektív fotoaparátu. A tak existujú snímky:
Dolný koniec, pred Feketovským domom, rok 1937
Rok 1937. Matej Fekete s jeho autom. Ženy a dievčatá z okolitých dvorov.
Je to záber zo samého konca ulice Pri vinohradoch. V roku 1937 za domami na pravej strane stál už len posledný dom – „pastírňa“. Na obrázku ju nevidno. Poschodový dom vpravo stojí dodnes v takej podobe ako na obrázku (je to číslo domu 324).
Matej Fekete, pán na obrázku, bol jeho majiteľom. Priezvisko Fekete si poslovenčil na Čierny. Bol podnikavý a patril medzi prvých Dolnokončanov, ktorí v tom období vlastnili auto. Dievča v peknom tmavom kabáte je jeho dcéra Tonka (Antónia), neskôr vydatá Siličová. Vedľa Tonky stojí jeho manželka Mária v bielej šatovej zástere, staršia dcéra Libka (Líbena) je za Tonkou. V tomto dvore bývali ďalšie dve rodiny:
Rodina Antona Fialu s manželkou Albínou, rodenou Feketovou, s dvomi dcérami Martou a Vilmou. Albína je na obrázku prvá sprava, na rukách drží dcéru Vilmu, pred ňou stojí staršia dcéra Marta. Spolu s nimi v dome žila Albínina matka Kristína Feketová, oslovovali sme ju tetka Kriscína. Albína, pre nás deti tetka Albína, bola vychýrenou kuchárkou. Varila na svadbách niekedy aj pre sto ľudí.
Do roku 1960 na samom konci dvora bývala rodina Kriscíninej druhej dcéry Márie – tety Marky s mužom Rudolfom Letenajom, s dcérami Helenou, Zdenkou a Oľgou, potom v dome č. 334.
Rok 1966. Manželia Letenajovci, vnuk Milanko, dcéra Oľga a tetka Kriscína.
Dolný koniec, vo dvore Pažitných a Veselských, rok 1952
Na prvom obrázku nižší dom susediaci s Matejovým je dom manželov Jozefa a Lízly Pažitných, v súčasnosti číslo domu 326. V druhom dome tohto dvora žila rodina Antona Veselského a jeho manželky Ernestíny, rodenej Hrdličkovej (prvá zľava). Obrázok je fotený v spodnej časti dvora.
Rok 1952. Jozef Pažitný a jeho žena tetka Lízla – prvá sprava, boli bezdetní.
Žena v čepci v strede je tetka Šándorka Klinková. Všetci ju volali Filipka, lebo bola ženou Filipa Klinku. Ich dom je presne oproti domu Pažitných na druhej – hornej strane ulice. Je to dom číslo 255 a dodnes stojí jeho pôvodná stavba, už úplná ruina. V súčasnosti široký dlhý dvor je zarastený stromami, takže budovy od ulice nie je vidieť. Sú však stále obývané. Filip so ženou obývali časť domu bližšie k ulici, ich syn Jožko Klinko s manželkou Hedvigou, deťmi Karolom, Mariánom, Dominom, Renátkou a najmladšou dcérou Ivetou v hornej časti dvora.
Na obrázku najvyššia zo žien sú tetka Agneša Polakovičová. Spolu s manželom strýcom Lajošom Polakovičom bývali v dome, teraz číslo 259, susediacom s Filipovým domom. Boli vážení gazdovia, na dvore okrem obytného domu boli veľké hospodárske budovy – stajne pre kone a kravy, stodola a šopy. Tetka Agneša ešte v päťdesiatych rokoch mútili doma maslo. Mak na koláč tĺkli vo veľkom drevenom okovanom mažiari.
Dolný koniec, oberačka, rok 1943
Rok 1943. Ženy a dzífčence na obírački.
Jeseň 1943, druhá svetová vojna, chlapi v produktívnom veku boli väčšinou na fronte, práce vo vinohradoch zdolávali ženy, starší ľudia a mladiství. Prvá zľava je moja babka Ernestína. Najvyššia zo žien je Marka Letenajová. V strede Terézia Luknárová, vpravo sú jej 14-ročná dcéra Anna a 13-ročná neter Mária.
Dolný koniec, starostlivosť o obživu, rok 1957
Rok 1957. Kŕmenie sviní a zabíjačka.
Vykŕmiť z malého prasiatka poriadne tučnú sviňu na mäso a slaninu si vyžadovalo venovať sa tejto činnosti niekoľkokrát za deň. Väčšinou to bola tzv. ženská robota. Ak nebolo v dome chlapa, tak aj čistenie chlievu – vykydanie robili ženy.
Zabíjačka bola robota na celý deň pre väčší počet ľudí, ale všetci zúčastnení sa tešili na zimnú zásobu mäsa a na pochúťky, ktoré vykúzlil mäsiar.
Gazdiná na obidvoch obrázkoch je Ernestína Veselská, a Dolnokončan pán podnikateľ Ján Hergovič, ovládal aj remeslo mäsiara. Jeho dom bol približne na mieste terajšieho čísla domu 318.
Pri ťažkej práci sa bolo treba posilniť výbornou Frankovkou.
Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
september 2021
rodáčka z Dolného konca
september 2021
0 komentárov:
Zverejnenie komentára