Z DOLNÉHO KONCA. Mne tu žádny hasič rozkazovat nebude!

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh druhý.

V sedemdesiatych rokoch, po smrti svojho manžela Janka, tetka Paula robila biletárku a uvádzačku v račianskom kine NÁDEJ. Svoju úlohu brala vážne a zodpovedne. Starala sa o udržanie poriadku vo vestibule a v kinosále, nestrpela žiadne šarvátky, ani výtržnosti. Pritom sa ku každému prihovorila a bola vždy v dobrej nálade. Chlapcov, ktorých meno nepoznala, oslovovala „chuapečku“ a dievčatá „dzifčatko“. Jednoducho – autorita.

Stalo sa, že pri vstupe do kinosály zadržala chlapca, ktorý si kúpil lístok na mládeži neprístupný film. Poslala ho vrátiť lístok do pokladne so slovami:

„Chuapečku, to není pro tebja. Idz domu!“

Chlapec trucoval, nevzdával to. Keď videl, že nič nezmôže, odpochodoval. Vrátil sa s uniformovaným ocinkom, majúcim na výložkách úctyhodný počet hviezdičiek. Ten tiež nechcel akceptovať vysvetlenie, že film nie je pre jeho synáčika vhodný a že nikto kvôli nemu nebude porušovať predpisy. Keď sa začal oháňať svojou hodnosťou, tetka Paula ukončila celú kauzu tým, že vypla prsia, dala ruky vbok a rázne zahlásila na celý vestibul:

„Ná, berte si teho fagana domu! Mne tu žádny hasič rozkazovat nebude!!!“

Otočila sa a pokračovala v kontrole lístkov ďalších čakajúcich návštevníkov.

Na záver:

Naša tetka Paula z Dolného konca bola pani Paulína Zuzáková, rodená Luknárová. A všetci sme ju mali radi. Keď upiekla akýkoľvek koláč, povedala:

„Upékua sem lábršták.“

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca

Poznámka:
Slovo „tetka“ sa v Rači vyslovovalo tvrdo.

Kino NÁDEJ, 50. roky

Tetka Paula, druhá polovica 60. rokov