Z DOLNÉHO KONCA. Obrázok syna bol matke modlitbou.

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh dvadsiaty prvý.

Album rodiny je zbierkou fotografií, obrázkov, zápisov zo života jej členov a ich spoločného spolužitia. Mnohokrát je tiež pamätníkom udalostí historického významu nadnárodnej úrovne. Medzi takéto patrí aj fotografia Eduarda Veselského spolu s historickým zápisom jeho matky z 26. marca 1945 na jej zadnej stane.

77 rokov starý matkin zápis

26. marca 1945, večer toho dňa, kedy zahynul jej osemnásťročný syn, si moja babka Ernestína trasúcou sa rukou na zadnú stranu jeho obrázka zapísali:

Eduard Veselský, Račištorf č 158.
o 2 hodiny 7 minút
nálet 26. marca 1945

Pozn.:
Račištorf č. 158 bol dom na Dolnom konci vo dvore susediacom s Pastírňou.
Slovo „nálet“ pred dátumom je veľmi slabo rozoznateľné.

Na obrázku je Eduard ako tramp JIM, verný člen-kamarát osady Samotári od roku 1942.
Domovenku osady má prišitú na košeli v oblasti srdca.

Presne o druhej hodine a siedmej minúte poobede v pondelok 26. marca, začínajúceho Veľkonočného týždňa v roku 1945, vyhasol život tohto mladého muža so zasnenými očami upretými do diaľav. Brata mojej mamy.

Príčina smrti: Eduarda zasiahli pri výbuchu bomby dve črepiny.

Cieľom náletu Anglo-americkej letky bol Nemcami bránený železničný uzol na Rendezi. Kobercové bombardovanie zasiahlo aj obytné domy v okolí staníc Račištorf a Rendez. A tiež zákopy v priľahlých poliach medzi stanicami.

Priamo z rozprávania mojich rodičov o udalostiach marcových dní roku 1945 viem, že jednotky Nemeckej armády pôsobiace v Bratislave (Prešpurku) a jej celom okolí mali za cieľ udržať túto oblasť pod svojou kontrolou. Realizoval sa plán opevnenia mesta, prístupových ciest, železničných tratí a uzlov pod názvom Festung Pressburg. Železnica bola hlavným spojovacím uzlom cez Rakúsko do Nemecka a cez Slovensko (v tom čase Slovenský štát) na východný front. Touto cestou počas celého obdobia vojny Nemci zabezpečovali prepravu surovín, vojska, pohonných hmôt a bojovej techniky obomi smermi.

Plán Festung Pressburg bol realizovaný za súhlasu vtedajšej slovenskej vlády a pod hrozbou ťažkých trestov. Rendez a Rača patrili medzi kľúčové oblasti. Na opevňovacie práce a kopanie zákopov museli nastupovať povinne aj chlapi v civile. Starí, mladí, každý, kto nebojoval a udržal lopatu v rukách. Bola nariadená povinnosť zamestnávateľom uvoľňovať chlapov pre potreby nemeckého vojska. Práve povinný nástup na prácu do zákopov v poliach medzi Rendezom a Račou sa pre mladého Eduarda stal 26. marca 1945 osudným.

V tento deň z Talianska vyštartovalo 60 bombardovacích lietadiel typu B-24 Anglo-amerického letectva za sprievodu stíhačiek a o 13 hod. 20 min. bol uskutočnený prvý nálet. Počas neho 31 lietadiel zhodilo na oblasť Rendezu a časti Rače 60 ton bômb. Pri druhom – o štrnástej hodine – 29 lietadiel zhodilo 71 a pol tony bômb. Eduard v zákope prvý nálet prežil. Podľa očitých svedkov pri druhom ho silná tlaková vlna vymrštila zo zákopu a priamo ho zasiahla črepina jednej z posledných zhodených bômb. Druhý nálet trval 7 minút.

Pre rodinu to bol strašný úder.

Matka Ernestína, v tom čase už vdova, stratila syna a moja mama milovaného brata. Pohreb sa konal na Veľký piatok 30. marca. Na Veľkonočnú nedeľu a pondelok prebehli v Rači oslobodzovacie boje.

Fotografia Eduarda Veselského aj so zápisom sú publikované v pôvodnom stave. Text je ošúchaný, porušené okraje dokazujú časté chytanie do rúk. Mám slzy v očiach, keď si pomyslím, koľkokrát mali ten obrázok v ruke moja babka a plakali nad stratou ešte nie devätnásťročného syna. Mladého muža, ktorý chcel žiť.

Obrázok sa stal babkinou modlitebnou knižkou.

VOJNA.

Záležitosť záujmov mocností. Zomierajú tí, ktorí nič nezavinili.
Trpia ľudia, ktorí chcú žiť jednoduchý pokojný život.

Nechcem, aby sa tragická história opakovala!

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
marec 2022

SÚVISIACI ČLÁNOK:

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.