Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh dvadsiaty druhý.

Mesiac apríl končí a jar má za sebou niekoľko dní druhej tretiny. Príroda je v plnom rozpuku. Nielen v nížine, aj vyššie položené svahy Malých Karpát sa začínajú skvieť odtieňmi jemne zelenej farby lístia. Les láka milovníkov prírody zregenerovať sa pobytom v ňom. Prechádzkami, turistikou, prípadne na lúkach a v relaxačných zónach. Začalo tiež hlavné obdobie aktivity milovníkov trampu.

TRAMPING

Hovorovo tramp. Slangovo čunder. V širšom zmysle je to rekreačné táborenie v prírode (pôvodne v divočine), obyčajne spojené s pešou turistikou. V užšom zmysle ide o spôsob trávenia voľného času, o nekonzumný životný štýl s vlastnými pravidlami, slangom, rituálmi a majúci jedinečného ducha. Súvisel s únikom od civilizácie. S dobrodružstvom a prírodou. Pre mnohých symbolizoval a symbolizuje slobodu, ktorá im bola upieraná.

Trampské hnutie je založené na priateľstve, kamarátstve, láske k prírode, úcte k druhému človeku a k jeho slobode. Je to špecifický fenomén, ktorý vznikol a udomácnil sa v Čechách, na Slovensku, v Austrálii a na Novom Zélande..

TRAMPI

Ľudia, ktorí trampujú. Slangovo čundráci.

Trampi sa začali objavovať v období prvej svetovej vojny. Boli to starší skauti (roveri), ktorým prestal vyhovovať prísny poriadok skautskej organizácie, ale mali vzťah k prírode a romantike. V tom čase sa im hovorilo divokí skauti. Za prvú trampskú osadu v Čechách sa považuje osada STRATENÁ NÁDEJ. Založená na brehoch Vltavy, niekedy okolo roku 1918/1919.

Na Slovensku začali osady vznikať od roku 1928. V malokarpatských lesoch a na Dunaji. Bratislava v tom čase bola obklopená nádhernou prírodou. Veľkými a hlbokými malokarpatskými lesnými údoliami. S horskými lúkami. Zurčiacimi potokmi. Mohutným Dunajom. A množstvom tajomných, väčšinou neznačkovaných lesných ciest a chodníkov. Tie lákali romantické duše mladých ľudí na dobrodružné výpravy. Niet divu, že tramping zapustil pevné korene aj v oblasti Bratislavy.

Osady trampov mali a aj dnes majú obvykle originálny a nezameniteľný názov. Svojho šerifa. Vlajku. Znak. V prírode majú pevnú základňu. Svoj FLEK. Na flekoch si časom budovali chatky, prístrešky a vonkajšie sedenia s táboriskom. Na rukávoch búnd a košieľ trampi nosili tzv. DOMOVENKY s názvom svojej osady. Umiestnenie domovenky bolo predpísané: na ľavom rukáve, pol stopy pod ramenným švom košele či bundy. Mnohí mali našité domovenky na košeliach v oblasti srdca.

Okrem pobytu a pohybu v prírode, športových aktivít, kamarátskych stretnutí sa v trampských osadách pri táborovom ohni dodnes hrá na gitare a spieva. Gitara bola a je základným hudobným nástrojom trampov. Až druhotne ku gitare pribudli husle, bendžo a ústna harmonika. Texty piesní si trampi skladali väčšinou sami a sú prispôsobené svojským romantickým predstavám a ich prirodzenému ľudovému mysleniu. Zložené sú v drvivej väčšine v rodnom jazyku trampov. Prevažuje čeština, málo sa vyskytuje slovenčina. Mnohí trampi sa venovali kresleniu obrázkov prírody, karikatúr zo života členov osady, písali kroniku osady, básne a poviedky.

Dnes môžeme počúvať zľudovené trampské piesne a čítať trampské básne, poviedky a časopisy, ktoré osady vydávali. V trampských múzeách máme možnosť oboznamovať sa s históriou osád od ich vzniku až dodnes.

Neoddeliteľnou súčasťou trampingu sú tiež POTLACHY, veľké zrazy trampov z osád naprieč celou republikou. Mnohokrát s medzinárodnou účasťou. Na potlachu nechýba sviatočný oheň, trampská hudba a priateľské posedenie ťahajúce sa veľakrát až do skorých ranných hodín.

Prví trampi boli zvyčajne ľudia pochádzajúci z chudobnejších sociálnych vrstiev a nezamestnaní, ktorým tento spôsob života spoločensky vyhovoval. Neskôr, po spopularizovaní hnutia v širších vrstvách slovenskej spoločnosti, sa k trampom pridávali aj tínedžeri zo stredných vrstiev, módne i z vyšších, tzv. „astrachánskych“.

KAMARÁTI Z OSADY SAMOTÁRI

V roku 1941 si chlapci z Račištorfu, z nich viacerí z Dolného konca, ktorí mali svoje mladícke predstavy v duchu doby, založili osadu SAMOTÁRI. Názov mali na domovenkách v račianskom nárečí: OSADA SAMOTÁRU. Chlapci si dali trampské mená FOX, JIM, KID, FEHOJ, BOB, TEX a TOM. Iniciátorom založenia osady bol FOX. FOX, JIM, KID a FEHOJ mali v tom čase pätnásť rokov. Ostatní traja, BOB, TEX a TOM, boli o rok-dva starší. Navzájom sa oslovovali KAMARÁT. Táborili v Malých Karpatoch. Na veľkej a nádhernej horskej lúke. Táborisko volali FLEK (slovo camp nepoznali). Lúka sa nachádzala medzi kopcami Malý Javorník a Hviezda. Vzdialená dve hodiny chôdze od civilizácie. Lúku nazvali podľa svojej osady Samotárska lúka. Chatu nemali. Spávali pod jednoduchými ihlanovými stanmi.

SAMOTÁRI boli už v začiatkoch známi spevom. Krátko po založení osady sa zúčastnili v obci Píla, pod hradom Červený kameň, Speváckych závodov. Konali sa v chate YMCA. A osada SAMOTÁROV obsadila 2. miesto.

KAMARÁT FOX (FOXO)

Vlastným menom Dominik Fekete (1926-1987). Zakladateľ, hlavný gitarista a spevák osady SAMOTÁRI. V roku 1944 sa zúčastnil odboja v Slovenskom národnom povstaní. Neskôr okúsil hrôzu koncentračného tábora. Po skončení vojny v roku 1945 sa z Nemecka vrátil domov vo veľmi zlom zdravotnom stave. Trampu, spevu a gitary sa nevzdal. V roku 1968, keď členovia osady SAMOTÁROV už neboli činní, kamarát FOX prešiel do známej račianskej trampskej osady UTAH. Prežíval s podlomeným zdravím ako vojnový invalidný dôchodca. Zomrel v roku 1987. Posledné miesto odpočinku má na cintoríne v Rači.

Moje osobné stretnutie s FOXOM
Bolo to okolo roku 1979. Na turistickom chodníku nad Račou sme stretli osamalého štíhleho trampa päťdesiatnika. Po vzájomnom pozdrave sa zastavil. Sústredene sa na mňa zadíval. A položil mi otázku: „Čo Vy máte s kamarátom KIDOM z mojej mladosti? Veľmi sa na neho podobáte. Ja som FOXO.“ Slovo dalo slovo a vyjasnili sme si to. „Som KIDOVA dcéra.“

KAMARÁT JIM

Vlastným menom Eduard Veselský (1926-1945). Môj strýko. Brat mojej mamy. Rovesník, spolužiak a verný kamarát môjho otca Evarista Polakoviča. Zomrel tragicky v roku 1945. Ako prvý z členov osady SAMOTÁRI. 26. marca tohto roku uplynulo 77 rokov od bombardovania Rendezu a Rače anglo-americkým letectvom. Práve pri ňom ho ako civilistu zasiahla črepina explodovanej bomby. Nemal ani 19 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Rači.

KAMARÁT KID

Vlastným menom Evarist Polakovič (1926-2004). Môj otec. S kamarátom TOMOM udržiaval kontakt až do svojej smrti v roku 2004. Pochovaný je na cintoríne v Rači. Obrázky zo života členov osady SAMOTÁRI si KID uchovával ako relikviu a pod zámkom. Pred smrťou ich odovzdal synovi a môjmu bratovi Evušovi (Evaristovi). Ten z úcty a na zachovanie pamiatky v roku 2018 obrázky uverejnil na internetovej stránke TRAMP NET s týmto textom:

Ahoj, priatelia a kamaráti.
Moje meno je Evarist Polakovič. Pre kamarátov Evuš. Pochádzam z dolného konca v Rači, som ročník 1956. Môj otec bol jedným z členov osady SAMOTÁRI, založenej 1941. Kamaráti mu hovorili KID. Podobne ako otec som strávil mladosť v račištorfských horách. Nebol som členom žiadnej slávnej osady, naša partia okupovala "neobývané" zákutia Suchého vrchu, Zálistka, Vajnorskej doliny, Sakrakopca. Sem-tam sme zavítali na Tomečkovu či Márovu búdu. Otec mi zanechal vzácnu pamiatku. V drevenej krabičke ukrytých zo dvadsať originálnych dobových fotografií osady SAMOTÁRI z rokov 1941-1943. Zachovávať históriu v dnešnom virtuálnom svete sa stáva stále dôležitejším. A tak vám tieto fotografie posielam.
Evuš, Bratislava-Rača, 28.4.2018

KAMARÁT TOM

Vlastným menom Ferdinand Salkovič (1926-2006).

Trampa Toma som poznala ako pána Salkoviča, otcovho kamaráta z mladosti. S jeho dcérou sme boli spolužiačky na ZŠ Čachtická v rokoch 1955-1964. Býval s manželkou a deťmi vo veľkom dvore za Kaplnkou Sv. Anny smerom na Podbrezovskú spolu s rodinami Žitnou, Backovou, Polakovičovou a Stilhammerovou. Neskôr býval v rodinnom dome na Barónke. Udržiaval kamarátstva z mladosti.

Spomínam si na jeho návštevy v rokoch 2002-2003 u nás doma. Tom-Ferdinand ako 76-ročný čulý pánko vždy rozveselil môjho chorého otca, bývalého Kida Evara.

KAMARÁTI BOB (BOBI), FEHOJ, TEX

BOB bol vlastným menom Ferdinand Bolgáč, TEX Milan Würfl. Vlastné meno FEHOJA nepoznám. Viem, že jeden z nich hral na bendžo.

Na fotografiách kamarátov osady SAMOTÁROV možno vidieť trampské oblečenie tých čias. Pripomína viac-menej oblečenie kanadských zálesákov z vtedajších dobových filmov o Kanade.

Žiaľ, viac o živote a činnosti kamarátov z osady SAMOTÁRI neviem.
Svoje tajomstvá si naveky zobrali na trampské cesty.
Na cesty, z ktorých niet návratu.

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
apríl 2022

ZDROJE:

Wikipédia Trampovanie

TRAMPNET
• Bratislavské trampské osady
• Osada SAMOTÁRU

Súkromný archív